Tento rok som na Campfest neplánoval ísť, lebo v tom čase sme mali naplánovanú cestu do Lower Brule. Ešte pred tým ako bolo rozhodnuté, že do Lower Brule nepôjdeme, som dostal ponuku od Dannyho Jonesa, aby sme spolu s ním a s Jojom Brenkusom urobili misijnú prednášku na CF. Asi týždeň pred CF som dostal info o tom, že Danny musel náhle odísť do USA a že to s Jojom musíme zvládnuť bez neho. Keď sme sa s Jojom stretli na CF, tak nám trvalo vyše hodinu a pol prejsť dvesto metrov do kaviarne, lebo každý z nás stretol niekoho známeho s kým sme chceli prehodiť zopár slov. Keď sme si konečne sadli na kávu, aby sme si ešte posledný krát prešli o čom budeme hovoriť, ostávala do začatia asi hodina. Nevedeli sme koľko ľudí príde do stanu na misijnú prednášku v čase keď na inom pódiu hrala známa slovenská kapela, ale povedali sme si, že minimálne naše manželky tam budú.

Nakoniec bolo v stane tak do sto ľudí, ktorí počuli trochu z našich príbehov, ako si nás Boh povolal na Slovensko a aj o tom, čo Boh chystá na Slovensku. Som neuveriteľne nadšený a poctený, že môžem slúžiť po boku misionára akým je Jojo Brenkus. Ale my dvaja nie sme jediní, ktorí sa pripojili k tomu, čo Boh robí na Slovensku. Je to celý tím ľudí, z ktorých niektorí už dlhé roky budujú misijné povedomie na Slovensku a modlia sa za misionárov. Na Campfeste som dostal znova veľmi jasne potvrdené od Boha, že to že sme ako rodina teraz na Slovensku nie je náhoda, ale Božia vôľa pre naše životy a špeciálny Kairos čas pre Slovensko.

O Kairose som toho už napísal za posledné mesiace veľmi veľa. Kurz Kairos je mobilizačný kurz pre každého jedného kresťana a prvý krát sme sa s ním zoznámili minulý rok v septembri. Minulý rok cestou z Budapešti sme napísali vo vlaku email, kde sme požiadali hlavnú kanceláriu na Filipínach o licenciu začať Kairos prekladať do slovenčiny, aby sme mohli čím skôr mať tento kurz aj na Slovensku. Vyše mesiaca sme nedostali odpoveď a keď sme začali byť netrpezliví, tak sme sa ozvali Stefanovi a Helge, o ktorých sme vedeli, že pomáhali rozbiehať Kairos v Čechách. Oni veľmi promptne reagovali a Jojo sa so svojou maminou Lýdiou pustili do prekladu Kairosu. Lýdia spolu s Jankou a Slavom Podobnými absolvovali v Čechách kurz Kairos asi tri týždne po našom návrate z Budapešti.

S Jojom sme snívali o tom, že by bolo úžasné mať v roku 2019 náš prvý slovenský kurz Kairos. Ale na to, aby to bolo možné, bolo treba splniť veľa krokov a veľa vecí by muselo zapadnúť nadprirodzene do seba. Nadprirodzené “náhody” sa dejú, keď sa Boží ľud modlí a postí. A tak prišla ponuka od európskej letničnej siete, že či chceme zorganizovať misijný dvojtýždňový tréning PEM, ktorého súčasťou by bol aj kurz Kairos.

A tak posledné dva týždne v auguste nás čakala akcia roka PEM 2019, ktorého súčasťou mal byť aj prvý kurz Kairos na Slovensku a po slovensky. Modlili sme za to, aby bolo na kurze tak 20 - 30 ľudí a 10 ľudí na zvyšku PEM kurzu.

Nakoniec na Kairos bolo 25 účastníkov a 15 ľudí na PEM misijnom kurze. Boli to dva týždne veľmi intenzívneho vzdelávania a načerpávania. Kairosu sa zúčastnili aj ľudia, ktorí nemajú povolanie odísť na zahraničnú misiu, lebo cieľom toho kurzu nie je ľudí vyslať na misiu, ale dať ľuďom biblický základ Božieho plánu na záchranu ľudstva. Po skončení kurzu si každý jeden absolvent mohol urobiť aj kurz facilitátora. Túto príležitosť využilo 20 ľudí, za čo sme nesmierne vďační, lebo na rok 2020 plánujeme urobiť minimálne desať kurzov, na ktorých budeme potrebovať mnohých lektorov. PEM kurz už bol veľmi silno orientovaný na zahraničnú misiu.

Počas deviatich dní nám prednášalo 8 lektorov z celého sveta na rôzne témy. Napr.: evanjelizovanie moslimom v Európe, história misie, starostlivosť o misionárov, krátkodobé misijné výjazdy a iné témy. Ja s Jojom sme túto konferenciu mali na starosti a tak to pre nás okrem počúvania bolo aj o prekladaní, plánovaní a vyzdvihovaní ľudí z letiska. Naše deti boli celé dva týždne u starých rodičov, takže sme mali v Bereii iba Nehemiáša a tak sa obidvoch kurzov mohla zúčastniť aj Barča. Sme veľmi vďační, že nám bratia z Čiech pomohli v rozbehnutí kurzu Kairos na Slovensku a takisto sme vďační vedeniu PEM za to, že nám dali príležitosť urobiť PEM kurz na Slovensku.

Po skončení Kairosu a počas začiatku PEM kurzu, som si musel odbehnúť do susedného Česka, kde ma pozvali z misie.cz rozprávať o našej skúsenosti z misie v Lower Brule. Misia.cz je platforma, ktorá zhlučuje rôzne misijné organizácie v Česku. Ona mala svoju kaviareň s pódiom na festivale UNITED.

Pre mňa to bola skvelá príležitosť zdieľať sa s tým, čo Boh konal skrze nás na misijnom poli. Festival UNITED som si veľmi neužil, lebo som sa musel ponáhľať na PEM kurz, ktorý prebiehal v Modre.

Na Starú Turú sme prvýkrát dostali pozvanie ešte v roku 2018 a po hľadaní dátumu sme dostali príležitosť tam ísť poslúžiť 9.12.2018. Ja som sa pozrel do kalendára a nič som tam nevidel a tak som sľúbil, že tam pôjdeme. Problém nastal až keď som o tom povedal Barči, a ona ma vysmiala, že vtedy má termín pôrodu a Dakota má narodeniny. Takže som to musel pre pokoj v rodine zrušiť. Následne sme našli voľný termín až v septembri a tak, keď prišiel čas, sme sa vybrali do Starej Turej. Ja si nikdy nejako veľmi nezisťujem kam to vlastne ideme a aká tam bude situácia, lebo väčšinou mi stačí vedieť do akej denominácie ideme. Tentokrát to bola Cirkev Bratská. Boli sme veľmi povzbudení láskou akou nás prijali.

Ráno na nedeľných bohoslužbách som kázal o svojom hľadaní identity v Bohu a poobede sme mali prednášku v kultúrnom dome, ktorej sa zúčastnili ľudia z rôznych kresťanských spoločenstiev a aj nekresťania.

Bol to veľmi náročný deň, ale zároveň sme spoznali ľudí, ktorí nám znova potvrdili to, že Slovensko je pripravené vysielať misionárov do zahraničia.

Z tejto akcie som bol asi najviac vystresovaný. Lebo je jedna vec prísť niekam do zboru alebo na festival rozprávať náhodným ľuďom, čo Boh robil a druhá vec sa postaviť pred českých pastorov, z ktorých niektorí sú oveľa dlhšie v službe ako ja. Som vďačný, že Boh ma nenecháva v štichu a že predo mnou vyrovnáva cestu ešte pred tým ako sa jej moja noha dotkne.

Pastorálka začala otváracou kázňou jedného chlapíka z Austrálie, ktorý mal takmer osemdesiat rokov a približne polovicu života prežil na misii. V ostatnom čase bol pastorom v zbore, ktorý dával niekoľko miliónov dolárov ročne na misiu po celom svete. Môj adrenalín stúpol o 100% keď som si uvedomil, že moja prednáška o našej službe v Lower Brule, bude nasledovať po tejto masakrálne dobrej kázni. Odovzdal som sa do rúk Božích a asi hodinu som rozprával. Pastori mali aj nejaké otázky, ale bolo veľmi tažké vyčítať z ich tvárí, aký z toho mali pocit.

Po skončení som kompletne spotený išiel na izbu a povedal som si, že asi ma už do Čiech nikdy na žiadnu podobnú akciu nezavolajú. Jediné čo ma tešilo bolo, že to nebola slovenská pastorálka, a že ak som si zavrel niekde dvere, tak to aspoň nebude na Slovensku. Z mojej prednášky som mal totiž pocit, že to bolo také neusporiadané, bez hlavy a päty, bez pointy. Tento pocit mávam často, ale väčšinou je so mnou Barča, ktorá mi povie pravdu o tom, či to bol len môj pocit, alebo to bolo naozaj tak. Pravda je, že sa mi často stáva, že po skončení rozprávania si už vlastne ani nepamätám, čo som hovoril, lebo ma Boh viedol a dával mi myšlienky pre mňa chaosné, ale pre poslucháčov ako keby veľmi systematicky poskladané.

Na pastorálke som ešte ostal dva dni, lebo na druhý deň som mal byť v panelovej diskusii spolu s dvomi svetovými kapacitami a odpovedať na otázky ohľadom misie. Počas nasledujúcich dní za mnou chodili rôzni ľudia a hovorili mi o tom ako k nim Boh hovoril počas mojej prednášky a to nebolo iba preto, aby ma potešili. Jeden chalan za mnou prišiel a v rukách držal telefón a ipad a povedal, že sa ho Boh dotkol a že mi chce niečo dať a nič vzácnejšie so sebou nemá ako sú tieto dve veci. A tak ma poprosil, aby som to prijal ako dar. Nikto nevedel, že pol roka pred tým som si do svojho plánovača napísal, že keď budem mať príležitosť, tak by som si chcel kúpiť ipad, aby som ho mohol využívať pri kázaní a podobne. Samozrejme, peniažky som na to nemal a tak som na to pomaly aj zabúdal. Ale Boh nezabudol a znova mi ukázal, že on sa stará nielen o naše duchovné bytie ale aj to fyzické. Koniec koncov ma až tak netešilo to, že som dostal ipad ako to, že Boh sa znova dotýkal sŕdc ľudí skrze svojho nedokonalého služobníka.

V mojich plánoch na rok 2019 bola aj jesenná konferencia so zahraničným misiológom. Keď som sa na jar 2019 stretol s Patrikom Higginsom a rozprávali sme sa o misii, tak som mu medzi rečou spomenul, že čítam knihu od Neala Pirola o návrate misionárov do rodnej zeme. On mi na to hovorí, že pozná Neala osobne. Keď sme sa o niekoľko mesiacov stretli znova, tak mi povedal, že písal Nealovi a že keď Neal počul, čo Boh koná v oblasti zahraničnej misie na Slovensku, tak sa vyjadril, že by veľmi rád prišiel niekedy v októbri na Slovensko. V mojej hlave som už začal uvažovať o misijnej konferencii, na ktorej by mohol byť Neal hlavným rečníkom. Ale keď som videl kalendár akcií na jeseň, tak som si povedal, že sa toho na jeseň chystá už veľa a že musím nájsť nejaký iný spôsob ako návštevu Neala s jeho manželkou využijeme.

Takže som vypracoval podrobný plán na šestnásť dní, ktoré mal Neal stráviť na Slovensku. Patrick bol ochotný ho ubytovať, a takisto mal na to priestory. Ja som bol tiež ochotný, ale neviem či by Neal s manželkou chceli bývať dva týždne s nami ôsmimi v trojizbovom byte. Z idey o veľkej konferencii som prešiel na model osobných stretnutí s potenciálnymi misionármi.

Neal sa posledných tridsaťsedem rokov venuje starostlivosti o misionárov a povzbudzuje zbory, aby nielen posielali misionárov do celého sveta, ale aby sa zbory stali takými vysielajúcimi zbormi, ktoré sa budú starať o misionárov, ktorých vyšlú.

Nealova návšteva prišla presne v čase, keď na Slovensku, ako misijná sieť diskutujeme o tom, že potrebujeme nejakú organizáciu, ktorá by pomohla zborom správne vysielať. Neal mal príležitosť sa stretnúť s ľuďmi, ktorí sa chystajú na misiu, ale aj s tými, ktorí si prechádzajú procesom návratu. Počas tých šestnásť dní mal štrnásť osobných stretnutí s ľuďmi, šesť špecializovaných misijných stretnutí, a deväť verejných akcií.

Okrem Bratislavy bol aj v Banskej Bystrici a v Košiciach. Asi v polovici tohoto celého, keď ma čakalo najviac behačiek s Nealom, som ochorel a vo vysokých horúčkach som musel ostať doma. V ten istý tyždeň Malakaia zobrali do nemocnice so zápalom pľúc a my sme vedeli, že robíme niečo, čo sa diablovi nepáči, keď na nás tak útočí. Bol som veľmi sklamaný, že som nemohol byť na niektorých akciách, kde Neal hovoril, ale na druhej strane som mal pokoj, lebo to celé nestálo na mne a ani na Nealovi a jeho žene, ale na Bohu.

Sme veľmi vďační za túto neuveriteľnú príležitosť, že sme tu mohli mať takúto svetovú kapacitu v oblasti misie ako je Neal Pirolo. Taktiež som povzbudený aj v tom, že kľudne môžete mať cez osemdesiat rokov a nemusíte sedieť doma pred telkou, alebo v čakárni u doktora, ale môžete byť použití aj v pokročilom veku na budovanie Božieho kráľovstva na tomto svete.

Na budúci rok znova pripravujeme náš Hawran Ministry kalendár.

Chceme vyskúšať iný koncept a dať vydýchnuť naším priateľom, ktorí pre nás každý rok zadarmo robili grafiku. Preto sme sa rozhodli, že tento kalendár nebude iba o krásnom a jedinečnom dizajne, ale predovšetkým o modlitbách za misionárov zo Slovenska a Česka. Na každej strane bude misionár a zároveň aj jedna alebo viac etnických skupín, v ktorých dotyčný misionár pracuje. Nie na každej strane budeme schopní použiť reálnu fotku misionára, kvôli ich bezpečnosti, ale chceme sa takýmto spôsobom spojiť v modlitbách za konkrétnych jednotlivcov, rodiny a národy. Verím, že modlitba je benzínom do Božej svetovej misie záchrany. Pridaj sa tým, že si kúpiš náš kalendár a budeš sa pravidelne modliť. Stále je tu tiež možnosť pridať sa do misijnej pôstnej reťaze. Ak máš misiu na srdci, vyber si deň v týždni, kedy sa chceš pravidelne postiť za rozvoj misie na Slovensku. Ak ti zdravie nedovoľuje sa postiť od jedla, vyber si inú vec, ktorej sa vzdáš. Postime sa, aby naše modlitby boli účinnejšie.